SERIÁLY.kinema.SK

O tom, že BBC je Olympom medzi verejnoprávnymi televíziami, nemá zmysel diskutovať. Svedčia o tom aj mimoriadne kvalitné televízne série, ktoré BBC vyprodukovala v ostatných rokoch. Veľkej popularite sa teší hlavne extravagantný Sherlock, a to pikantne aj u nás, kde si ho len málokto pozrie legálne. No kým taký Sherlock stavia na dnes už klasickej žánrovej premise o detektívnej práci, ktorá je šialene zaujímavá a plná podnetov, oveľa prínosnejší je model ďalšej série s názvom Wallander.

Tá je totiž realistickou antitézou amerických seriálov typu CSI. Ukazuje práve to, čo väčšina kriminálok rozprávkovo vynecháva alebo zobrazuje veľmi povrchne – obyčajnú ľudskosť.

Stret so zlom zožerie každého

Kurt Wallander je švédsky kriminalista a introvertný chlap v kríze stredného veku. Dokáže sa detsky usmiať, no jeho tvár je naveky poznačená ranami osudu. Práca pre políciu mu zničila život. Dobre si to uvedomuje, ale nedokázal by žiť bez nej. Kontakt s okolím mu vysáva sily, háda sa s neschopnými kolegami, pohľad na obete násilia v ňom vyvoláva ľútosť a pozostalí zase výčitky svedomia. Pre ľahké depresie a večné pochody mozgu nedokáže normálne spávať. Zobúdza sa dolámaný v kresle a s otvorenou fľašou vína. Neholí sa, má kruhy pod očami a terorizuje ho časté vyzváňanie telefónu. Je čímkoľvek, len nie typickou predstava filmového hrdinu, čo vyrieši každý prípad.

Dokonca aj to, že si nikdy nezmení otravnú melódiu na telefóne, odzrkadľuje jeho osobnosť: prenasledovanie vrahov, pedofilov alebo náboženských fanatikov ho dlhodobo gniavi, uvedomuje si však, že ide o poslanie, ktoré ho osudovo priťahuje a s ktorým by sa najradšej vyrovnal úplne sám, hoci mu ubližuje. Kriminalistike preto obetuje dobré vzťahy s rodinou aj časť samého seba – bez ohľadu na to, že pre svoju prácu nemá tie najlepšie predpoklady a nevyhnutnosť jeho obete je aj z pohľadu diváka diskutabilná. Každý robí chyby.

Wallander sa po dvoch rokoch vracia na televízne obrazovky treťou (a neskôr aj štvrtou) sériou pre mimoriadne pozitívne ohlasy kritikov aj divákov. Autorovi týchto riadkov nie je známe, či ho do svojho vysielania znova zaradí aj Česká televízia, no bola by nepochybne škoda ignorovať jeho pokračovanie, keď si dokázal udržať doterajší vysoký štandard. Jeho najsilnejším pilierom je pritom znova obsadenie fantastického Kennetha Branagha. Známy odborník na diela Williama Shakespeara „redefinuje seriálové herectvo“ a prepožičiava postave Kurta Wallandera nebývalú osobnú hĺbku. Je to dôležité najmä v súvislosti s tým, že kriminálne zápletky sú v prípade tejto televíznej série iba dômyselnou kamuflážou psychologických portrétov. Podriaďujú sa im ako ideová náplň, tak aj jej remeselné spracovanie.

V prípadoch sa zrkadlí psychika postavy

Nech švédsky kriminalista rieši akýkoľvek prípad, prezrádza nám to niečo o jeho povahe – či už ide o otvorené rany z minulosti, oddanosť poslaniu alebo problematický vzťah k dcére. Dielo z produkcie BBC tak získava na „seriál“ skvelú komplexnosť a neskĺzava ku gýčovej doslovnosti. O myšlienkach postáv sa nedozvedáme z prázdnych rečí, ale reálnych skutkov.

Apel na psychologický rozmer poznačuje aj detektívne zápletky diela. Divák, ktorý Wallandera sleduje predovšetkým pre lúštenie záhad, teda nemusí odchádzať intelektuálne uspokojený. Problém spočíva predovšetkým v tom, že kým väčšinu informácií o fabuli objavujeme (ako inak) spolu s hlavnou postavou, tvorcovia niekedy ku koncu obrátia perspektívu, alebo iba jednoducho ponúknu divákovi dostatok indícií na to, aby rozlúštil záhadu aj sám, a tak hodnú chvíľu rozrušene čaká, než ho kriminalista dobehne. Ponúkajú sa preto tri vysvetlenia: (1) šokujúce zvraty patria šestákovým románom, (2) viac ako na vyšetrovanie sa môžeme sústrediť na jeho reálne dopady na ľudí a (3) aj Kurt Wallander je len človek s dedukciou bežného smrteľníka. Ambíciou tvorcov nie je potešiť mozog vyriešením prípadu, ale neprvoplánovo zasiahnuť srdce škodou, ktorú napáchal.

Dokonca platí, že ak si človek zvykne na tento model, vníma ako slabšiu chvíľku okamihy, keď vnútorný svet ustupuje v prospech, povedzme, komplikovanej konšpiračnej zápletky časti s názvom The Dogs of Riga.

Severský chlad

Nečakane výborná je práca s prostredím Švédska, v ktorom sa televízna séria odohráva. Väčšina častí sa bez ostychu a politickej korektnosti dotýka citlivých problémov krajiny, či už ide o prisťahovalectvo alebo rozpoltený prístup severanov k náboženstvu. Chladná a odťažitá Škandinávia teda nie je len prázdnym manierou, ale skutočným a originálnym priestorom, ktorý vplýva na to, čo sa na obrazovke odohráva.

Vidieť to aj na častých lyrických záberoch krajiny, ktoré definujú náladu každej zo snímok a skladajú malú poctu tradičnej severskej kinematografii. Evokujú opustenosť človeka v ťažkých okamihoch života a významne prispievajú k budovaniu povahy príbehu, sčasti postavenom práve na estetike melancholického. (S trochou nadhľadu tiež prispievajú k zlepšeniu inak štýlového product placementu automobilovej značky Volvo, ale to už je trochu iná téma.)

V súvislosti s brilantným využitím priestoru je nutné spomenúť aj bystrú prácu s mizanscénou či rámovaním záberov. Zábery spoza okien, stromov a iných prekážok jednak podčiarkujú spomínanú osamelosť a jednak budujú pocit ohrozenia. Postavy sú často zobrazované v úplnom rozpore s našou predstavou o tom, ako by sme ich chceli v danom okamihu vidieť: buď sú snímané z diaľky, čo značí zraniteľnosť a navodzuje pocit, že nášho favorita neustále niekto sleduje, alebo ich vidíme v polodetailoch práve vo chvíľach napätia, kedy by sme radi mali prehľad na scéne, takže nevyhnutne očakávame blížiaci sa úder odzadu. Nádherné je, že väčšinou k ničomu nedôjde. A ak náhodou áno, má to podobne šokujúci efekt ako nečakané podrezanie hrdla vo filme Utajený od Michaela Hanekeho.

Čo hovorí séria o nás?

Wallander je vo výsledku ideálnou protiváhou k oddychovému svetu bežných kriminálok – potrebným pripomenutím, že vyšetrovanie krvavých zločinov nie je zábavnou hrou, ale stretnutím sa s bolestivými stránkami ľudskej osobnosti, ktorým sa pre dobro duše radšej vyhýbame. Zostarnutý Kurt neoplýva ani geniálnymi schopnosťami, ani zázračnými výdobytkami techniky. Miesto toho vkladá do boja za spravodlivosť celý svoj život, bojí sa rôznych chimér a vo svojom úsudku často chybuje. Necháva sa leptať žieravinou ľudských pokleskov v nádeji, že robí správnu vec. Že je to všetko zbytočné? Nezostáva nič iné ako dúfať, že obetovanie vlastného šťastia pre vyššie ciele by niekedy mohlo stáť za to. Nejde totiž o uspokojenie ega, ale o ľudskú dôstojnosť.

pre SERIÁLY.SK
Martin Lipták

VIAC O TITULE:



Komentáre

  1. sona | august 8., 2012 o 20:53 |

    je to dobry serial. dostala som sa k nemu cez mamu:) sleduje to na axn

  2. sareth | august 9., 2012 o 12:07 |

    Idem si to určite pozrieť. Britské seriály ma v poslednom čase dostali. Okrem Sherlocka je aj Luther skvelý.

  3. sareth | august 9., 2012 o 12:11 |

    Alebo aj Panství Dawnton / Dawnton Abbey.

  4. Janulka | august 10., 2012 o 05:49 |

    Nooo a netreba zabudat na Thorne, Doctor Who, Black Books, IT Crowd, Misfits a dovolim si pridat aj Top Gear aj kde to uz je o niecom inom .. :-))

Napíšte svoj názor